....................................................................................................................................................................................................................................................................

That scarry man

12. listopadu 2013 v 17:49 | KATE |  Dear Diary
Dnes v škole... :D No myslela som si že bude hrozne, lebo som si zabudla všetky úlohy a kamoška nemala byť v škole, ale vypálilo to najlepšie ako mohlo. Všetci učitelia akby na úlohy zabudli a išli sma na výchovný koncert. A na moje veľké prekvepenie bol celkom dobrý. Ale aj tak najlepšie je, že dnes bola naša babská časť triedy konečne kolektív. Už ma unavovalo to napätie a dnes ako zázrakom zmyzlo :)
Však asi preto, že sa mi jeden deň v škole páčilo bol zvyšok dňa hrozný. Po ukrutne dlhej siedmej hodine som sa pomaly šuchtala na návštevu k starkej. Cestou sa ku mne pripojil jeden pán. Stále sa držal za mnou a bolo mi to dosť divné. Keď som zastala, zastal aj on a keď som zrýchlila zrýchlil aj on. Potom som ho nechala nech ide predo mňa. A keď som už bola skoro pri starkinom dome tak tam zastal. Iba tam tak stál a zízal. Nepoznala som ho a určite navizeral zrovna priatelsky. Zazrel na mňa a asi niečo zamrmlal (nebolo mu veľmi rozumieť). No vy by ste tam šli? Určite bol silnejší ako ja takže keby niečo bol by problém. Uvedomila som si že tam len tak stojím a čučím na neho. Obzrel sa. Páchol. Neviem identifikovať ako ale nebolo to nič príjemné. V ruke mal potrhanú igelitku. Rýcho som sa vidala na druhý konec ulice. A on tiež. Zrýchlila som a keď som sa obzrela bol blízko. Dala som sa do behu. Však naneštastie som predvčerom prechladla a každý nádych bol pre mňa utrpenie. Na ramenách som mala zavesenú školskú ťašku plnú kníh. Dostala som sa za roh a tu som šprintom vybehla na zastávku. Autobus ide až za 20 minút. Ale on sa tu zjaví už každú chvíľku. Tak idem peši. Rýchlim krokom som obchádzala zastávku keď v tom som ho znovu uvidela. Premohla sa ma panika a bežala som. Cesta domov peši trvá zhruba pol hodinu a pocit že tú polhodinu musím bežať bol dosť strašný. Ale polhodina nepolhodina a bežím. Rozhodla som sa už nepozerať za seba aby som sa navystrašila ešte viac. Asi po piatich minútach ma začalo neuveritelne páliť hrdlo a moje nádychy pripomínali niečo medzi chrápaním a kašlaním. Ako dlho to ešte trvá domov? pýtala som sa sama seba v duchu. A je ešte za mnou? Až po nejakých 15 minútach cesty som sa odvážila obzrieť. Uff. Nebol tam. Aj tak som sa zvyšok cesty otáčala.
Neprajem to nikomu z vás zažiť. Fakt.
Možno to znie ako v pohode, ale pre mňa to v pohode isto nebolo.
Ale už sa tým nejdem trápiť.
Na záver pridávam jednu nie moc podarenú staršiu fotku. Lebo žiadna moja tu už "dlho" nebola :D

Uvažujem nad nafarbeným vlasov. Vlastne iba tak šampónom. Viete toto je moja prirodzená farba, ale sú niečo medzi ryšavou a hnedou. Tak by som im trochu dopomohla k tej ryšavej. Konieckoncov keď som bola mála boli ryšavé taže by som sa iba vrátila k pôvodnej farbe. Čo vy na to? Neaké typy na kvalitný farbiaci šampón?
Aj u vás je taká zima?
Už ste vytiahli zimné topánky?
Farbíte si vlasy?
komment
Love u guys! :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Little♥Lunatic Little♥Lunatic | Web | 18. listopadu 2013 v 16:45 | Reagovat

Ufff, tak to by som vážne nechcela zažiť, to nie je žiadna sranda! Je dobre, že si mu ušla, lebo by to mohlo skončiť fakt zle :(. Mne sa raz tiež stalo, že ma niekto prenasledoval, ale po nejakom čase zabočil niekde preč, takže to bolo v poho ;)...
-Veľmi sa mi páči, ako píšeš, je to také... cítim ako keby som tam s tebou bola :O :) Také reálne :O :)

2 Kate Kate | 19. listopadu 2013 v 18:12 | Reagovat

[1]: Joj! Ja som sa vtdy strašne bála :)
- Ďakujem! Píšem celkom rada a toto ma fakt potešilo :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama