....................................................................................................................................................................................................................................................................

Říjen 2013

Why so serious?

27. října 2013 v 12:02 | KATE |  Dear Diary
Ha! A vraj že sa neozvem... Som klamárka :D Ale nie, píšem ibe preto že cez týždeň sa k tomu možno nedostanem. Veď viete budú dušičky tj. cestovanie tam a späť, upratovanie... Takže tak.
Včera ako som už hovorila som si bola kupovať zimné topánky. Iróniou je že včera bolo 23 stupňov :). No to je fuk. Prečesala som celé mesto, Európu SC a nie a nie sa rozhodnúť ktoré. Chcela som niečo čo vydrží poriadnu zimu, pretože u nás býva krutá zima. Niečo teplé, nepremokavé a niečo čo vydrží všetky tie moje pády, kotrmelce... Keďže mám rúžovo bielu bundu, celkom sa mi k tomu hodí hnedá a keďže si možno budem kupovať modrý kabát, k tomu sa tiež hodí hnedá. Našla som 3 kandidátov ale nakoniec vyhrali najodolnejšie. Už sa v nich vidím ako sa budem predierať cez polmetra snehu. S nimi bude radosť chodiť von. A bez ďalších okolkov vám predstavujem tie čudá :D.

Kúpila som ich (teda oco kúpil) v Deichmanne sú to Landroverky a stáli 49, 90€
Predavačka tápala niečo typu že vrchná vrstva je koža či čo to takže dúfam že čo to vydržia. Boli aj za celkom slušnú cenu takže úplné spoko. Niesú úplne moja šálka kávy, teda no ja som zástanca elegantnejšieho štýlu, ale v zime radšej nech dobre slúžia ako vizerajú.
Dneska som si vyhradila chvíľku na fotenie takže asi nabudúci víkend pridám nejaké fotky a tak. Ako vravím cez týždeň ma tu nehladajte, aj keď nič neslubujem.
Všetkým (predčasne) prajem pekné dušičky/halloween!
PS: Včera ste dali skvelú návštevnosť, som maximálne spokojná!
Love u guys! And don´t forget YOLO! :D :D
KATE

Don´t listent me, it´s ok

24. října 2013 v 17:28 | KATE |  Dear Diary
Ahojte!
Viem že som mala pridať ďalšiu časť poviedky Winter is magic, ale je to poviedka o priatelstve a to je pre mňa momentálne tak trochu tabu. Prečo? Tak sa na to pozrime od úplného začiatku...
Škôlka, detstvo, podľa mňa najkrajšie obdobie života. Mala som tam skvelú kamarátku (meno netreba) s ktorou sme si sľubovali že budeme susedky, budeme bývať vo veľkých žltých domoch a na záhrade budemem mať koňa. Že budeme obidve šéfky v banke a že budeme navždy kamarátky. Potom však škôlka skončila a keďže sme každá chodili do inej školy naše "navždy spolu" sa vytratilo. V škole som zas našla novú "najlepšiu kamarátku". V škole sme si delili desiatu, pomáhali sme si pri testoch a v klube sme sa spolu hrali na princezné, kúzelné kone... Potom však prišla nová spolužiačka. Najprv sme ju do svojho kruhu nie a nie pustiť však v tom to prasklo. Ani neviem ako a zrazu sme boli "najlepšie kamarátky" s celou triedou. V tretej triede prišlo znovu nové dievča. Začala som sa s ňou rozprávať, kamarátiť a znovu sme boli BFF. Všade sme chodili spolu, smiali sme sa na blbých vtipoch, zabávali sme sa a roky plynuli a plynuli. V šiestej triede sa však niečo pokazilo. Áno, mala som na tom zásluhu. Netreba to riešiť, skrátka sme sa kvoli tomu pohádali a odcudzili sa. Ja som sa presťahovala na druhý koniec mesta. Odvtedy je to medzi nami stále čudné. Už sme vyrástli z trápnych hádok a ohováračiek a vieme spolu normálne hodiť reč ale. Teraz mám bližšie k inej osobe. Však už ani neviem či je ona na tom tak isto. Či sme kamarátky, alebo len spolužiačky. Fakt neviem...
Prepáčte za článok o prde, ale niekomu som to snáď povedať musela? (ha!)
Ani neviem o čom písať. Škola zo mňa vymlátila fantáziu roznako ako aj energiu. nemôžem povedať že by sa mi v škole nedarilo. Veď jednotka z matiky (!) sloviny a výtvarky (fajn, to nieje až taký úspech) vie potešiť. Ale aj tak sa už nemôžem dočkať keď zajtra prídem do ZUŠKY na výtvarnú a konečne budem poctivo tvoriť. Na víkend nemám veľké plány, ale články odo mňa nečakajte. idem si kupovať čižmy, takže sa vám potom pochválim.
Inak už ste dali 169 návštev! Viem že to nieje nejaký superúspech ale mňa to potešilo! Takže ja vás úplne ľúbim (metafora :D) a len tak ďalej. Len keby ste komentovať trochu chceli...
Inak asi pred týždňom som pozmenila ten nudný desing na niečo rozkošné, jesenné. Dajte vedieť či sa vám to páči/čo mám zlepšiť! Nakoniec ešte trumblr, weheartit fotky. Aj vy ste na tom tak závýslé?


Love u guys!
KATE

Winter is magic (2)

21. října 2013 v 18:57 | KATE |  Dear Diary
,,Vieš... " začnem. Aj keď si hovoríme všetko, nikdy som jej nepovedala že je skvelá kamarátka, že ju mám rada a neviem čo by som bez nej robila však slová sa mi zaseknú v hrdle. Čo ak ja niesom je "najlepšia" kamarátka? ,,Čo si to chcela?" spýta sa a pozrie mi do očí. ,,Ale nič..." poviem. ,,Nejdeme ku mne? Môžem urobiť čaj a pokecáme." poviem a zatrasiem sa od zimy. ,,To znie fajn!" odvetí ale to už ju ťahám za ruku dole ulicou.,,Ak si nešvihneme, zamrznem." zhundrem a pridám do kroku. Zasmeje sa a spýta sa ma :,,A čo tu robíš ty takto na Vianoce? " spýta sa. ,,Išla som fotiť výzdobu." poviem a názorne vytiahnem foťák z pod kabáta. Keď sme konečne pri vchode skrehnutými prstami stlačím zvonček. ,,Haló?" ozve sa sesta. ,,To som ja, pusti ma lebo zamrznem!" odvetím a začujem zvonenie ktoré znamená otváranie dverí. Potlačim ich a v chodbe sa začnem oprašovať. Keď sme obidve ako tak oprášené odomke sestra dvere do bytu. ,,Dobrý deň." povie Sára a už sa vyzúva a vyzlieka si kabát. ,,Ahoj!" odpovie mamina, sesra a tato zborovo. ,,Dúfam že neruším." povie Sára a vojde do kuchyne so mnou v pätách. ,,Jasné že nerušíš." odpovietm rýchlo. ,,Ideme do izby poviem." a pomaly sa vlečieme. ,,Wáu!" skríkne Sára a zastavi sa v obývačke pri jedličke. ,,Je krásna." povie a podrobe skúma ozdoby. Tiež pristúpim k stromčeku a zhlboka sa nadýchnem. ,,Najlepšia je tá vôňa." zamrmlem. Pokračujeme ďale do mojej izby. Keď tam prídeme Sára sa zvalí do rúžového Tuli vaku ktorý tróni v strede mojej izby. Zasmejem sa a zo sestrinej izby dotiahnem druhý do ktorého sa zvalím ja. "Idem urobiť čaj." poviem a bežím do kuchyne. Za chvíľku sa vrátim s dvomi veľkými šálkami s ovocným čajom. jednu podám Sáre a druhú položím vedľa vaku na zem. Sára sa natahne za veľkou vecou omotanou lesklím červeným balicim papierom. ,,Veselé Vianoce!" zaujúka a podá mi baliček. ,,ďakujem!" vyhŕknem a obíjmem ju. ,,Ale otvor ho až s ostatnými." povie a usmeje sa. ??Jasné! Ale aj ja pre teba niečo mám." poviem a prejdem ku skrini. Vytiahnem krabicu obalenú krémovo-hnedým papirom s malými sobíkmi. Darčeky som dala do krabice aby to pôsobilo krajšie. ,,Veselé Vianoce aj tebe!" poviem a podám jej darček. ,,Ó! Ďakujem!" povie a usmeje sa na mňa. ,,Tiež ho rozbalím až potom." sľúbi a zdvihne šálku s čajom. ,,Na Vianoce!" povie a štrngneme si. So smiechom sa napijeme teplého čaju. ,,U nás to od rána len tak fičí. Mamina varí, tato premiestnuje stôl a nábytok a sestra balí darčeky," poviem ,,ja už mám svoje zabalené." dodám s úsmevom. ,,Neboj sa, aj u nás je to rovnaké." povie so smiechom a znovu si odpije z čaju. Pozriem na hodinky a vyvalí oči. ,,Prepáč, ale už musím ísť." povie a ospravedlnujúco na mňa pozrie. ,,Jasné, v pohode." odpoviem a odprevádzam ju do chodby kde sa obuje, oblečie si kabát, vazme darček odo mňa a odchádza. ,,Šťastné a veslé!" povie a zakýva mi. ,,Aj tebe!" poviem a akonáhle zmizne z dohľadu, zavriem dvere. ,,Uff.." vzdychnem si.

POKRAČOVANIE NABUDÚCE
Dúfam že sa Vám zatial poviedka páči (dajte vedieť v komentoch.) Znovu sa ospravedlnujem za tú tému ale múze nerozkážeš (ha!).
Love u guys!
KATE

Winter is magic (1)

20. října 2013 v 19:51 | KATE |  Dear Diary
24. decembra. Otvorím oči. Bytom sa vznáša vôňa čerstvých perníkov a jedličky. Zhlboka sa nadýchnem a chcem si tú vôňu uchovať navždy. Posadím sa a obujem si hrubé vzorované ponožky. Roztopašne sa zasmejem a pomaly prejdem do kuchyne. Je sídce iba ráno, ale mamina už behá v kuchyni a vyvára. ,,Dobré ráno, spachtoš" povie a zasmeje sa. Normálne by som saa zamračila ale nedá mi to a rozosmejem sa. Zo sedačky v obývačke vykune sestra a prepne v telke na MTV. ,,Niekto by mal dať na tieto perníky orechy" povie tato a pozrie sa zo mňa na sestru. ,,Ja to urobím" ponúknem sa a vezmem zo sáčku za hrsť orechov. Dôkladne ich po jenom ukladám na ešte surové perníky a pritom sa zamýšlam nad tým, ako to asi dnes vizerá v meste. Zrazu zistím že ochriešky sú už na všetkých perníkoch a vyhŕknem: ,,Idem sa na chvíľku prejsť do mesta. Nebojte za chvíľu som späť a budem pomáhať!" ,,Kľudne choď ale ponáhlaj sa. Ešte máme dosť práce. A vezmi aj foťák a odfoť výzdobu. Večer si to môžeme pozrieť." povie mamina ale to už bežím do izby. Natiehnem si legíny s nórskym vzorom, tielko, teplý sveter a prejdem ku skrini s bundami. Vytiahnem hrubý kabát a rovno si ho aj oblečiem. Ešte si okolo krku omotám rúžový zavynovací šál a na natiahnem si pletené palčiaky. Schmatnem foťák a prejdem do predsiene. Z botníku vyberiem hrubé vyskoé čižmi a obujem si ich. ,,Za chvíľku som späť" zakričím a vijdem na chodbu. Čím ďalej tým viac sa teším do mesta a tak beriem schody po troch. Pri vchode stretnem susedu s obrovskými nákupnými taškami. ,,Dobrý deň!" poviem a usmejem sa na ňu. ,,Dobrý deň aj tebe" poviem milá pani v strednom veku ,, a Veselé Vianoce!" ,,Aj Vám teta!" poviem a vybehnem na ulicu. Zasypú ma veľké biele vločky a tak strčím foťák aj s obalom pod kabát a upevním ho tam, aby ho neposnežilo. Zdvyhnem hlavu a žmúrim na oblohu z ktorej sa valia biele chumáče. Keď hlavu opäť skolním som celá od vločiek. Pokrútim hlavou a vydám sa hore ulicou. Cestou stretávam vyusmievaných ľudí ktorý ma zdrvia. Niektorý sa lenivo prechádzajú s rodinu, iní vláčia plné ťašky darčekov kúpených na poslednú chvíľku a ďalší len obdivujú výzdobu mesta. Pozriem na lampu na ktorej je pripevnená svietiaca ozdoba v tvare zvončeka. Skryjem sa pod strechu naproti lampe aby na mňa nesnežilo a vyfotím si to. Pozriem na fotku. Vizerá skvele. Foťák namierim na retrívera blázniaceho v snehu a stlačím spúšť. Potom znovu skryjem foťák a už mierim rovno do mesta. Výzdoba je nádherná. Na lampách sú veľké svietiace zvončeky, fontána hrá všetkými farbami ale najkrajší je obrovský stromček s tisíckami farebných svetielok v strede námestia. Všetky tieto výjavi odfotím, pokochám sa nimi a už chcem ísť domov, vtom však začujem známi hlas. ,,Počkaj!" kričí Sára a beži ku mne. Na hlave sa jej hompáľa brmbolcová čiapka a šedý kabát má celý zasnežený. ,,Ahoj!" poviem prekvapene a usmejem sa na ňu. ,,Čo ty tu?" spýtam sa a lepšie si ju obzriem. Na rukách má hrubé palčiaky, na nohách rifle a obuté má nízke čižmy s kožušinou. ,,No vieš, ja som prišla za tebou." povie a začne sa oprašovať. ,,Za mnou?" spýtam sa nechápavo a rukou si cloním oči pred návalom vločiek. ,,Veď predsa dať ti darček." objasní akoby bolo bežné trepať sa cez celé mesto na Vianoce len kvoli jednému darčeku. ,,Poď.! poviem a vojdem do podchodu kde rozvoniava teplý čaj ale hlavne tam nesneží. ,,To si sa kvoli mne trepala cez celé mesto?" spýtam sa neveriacky. ,,To predsa priatelia robia, nie?" zahundre a snaží sa oprášiť si čiapku. V hrdle mi navrie guča. Sme kamarátky asi dva roky a vložila by som za ňu aj ruku do ohňa ale toto ma dojme. ,,Vieš... " začnem.
POKRAČOVANIE NABUDÚCE!
Prepáčte že takúto neaktuálnu tému, ale skrátka ma to napadlo tak som to musela napísať. Určite sa mi to bude cez zimu čítať skvele (dúfam)
Je to moja prvá poviedka tak to berte s rezervou a dajte mi vedieť v komentoch či sa páči :)
KATE

DIY- Purple-silver nails!

18. října 2013 v 19:56 | KATE |  DIY
Dnes som bola v dm a našla som tam krásny strieborný a zlatý lak. Niečo také hladám už dlho, tak som ich kúpila a v hlave mi vzkvitol nápad na nail desing.
Budeš potrebovať:
-strieborný lak
-fialový lak
-ochranný priesvitný lak
-podkladový lak
Postup:
Najprv si dáme podkladový lak. Potom na palec, ukazovák, prostredník a malíček nanesieme fialový lak. Po uschnutý ho prelakujeme ochranným lakom. Potom natrieme prstenník strieborným lakom, kotrý po uschnutý opať prelakujeme ochranným lakom. :) A to je všetko!
(Myslím že návod ani nebolo treba, ale pre istotu :D)
Výsledok:

Nieje to nič prevratné, ale tak celkom pekné, či?
V budúcnosti mám ešte s týmto aj zlatým lakom veľké plány, takže sa tešte!
Vyskúšate si takéto pazúriky?
Love u guys!
KATE

It´s better to wear sweater

18. října 2013 v 19:44 | KATE |  Dear Diary
Som hrozná, ja viem.
Dva týždne sa neozvem a potom prídem s témou týždňa. Ale ja sa polepším, slubujem. Veď viete že som neprispievala lebo som bola preč. A mimochodom bol tam skvele. Každý deň bazén, niekedy pláž, skvelé jedlo, celá rodina spolu (keby mamina nehysterčila bol by to lepšie)... Taký oddych mi padol skvele.
Však návrat do školy bol ako studená sprcha. Milión poznámok na prepisovanie, testy, stres. Dnes na angličtine som skoro spala a keďže normálne sa aj celkom zapájam, tak keď učitel rozdával poznámky potichu sa ma zo srandy pýta že či nepotrebujem pivo (pýta sa po anglicky). No čo na to povedať. Yes. Na angličtine som sa dosť zhoršila, čo ma mrzí, lebo ako predmet ju mám rada, fajn učitel a viem že sa to do života hodí. No to je fuk.
Dnes sa Vám ozývam aby som sa vám pochválila čo som podostávala takže šup na fotky!
Tričko- Stradivarius-8€, Legíny Trhy- 9€, Batoh-(Idk)- 18€, Kefa- Michel Mercier- 16€, Peračník-xxx, Malé klamárky- Pantha Rei- okol 10€, Debničky (šú tri, ale odfotila som iba jednu) -JYSK-xxx, Prírodný papier s potlačou 5kus.-xxx, Balzám Baby Lips- xxx- 3€,
Bolo toho ešte viac (veď viete sladkosti, peniaze, bižutéria, kozmetika. Ale to som nefotila)
A hlavný darček FOTÁK!
Rozhodovala som sa medzi týmto a Nikonom, ale predavač povedal že tento je lepší a bla tak som si ho kúpila. Bol dokonca v akcii, normálne stojí 199€ a teraz ho mali iba za 150€. Aj z kartou a obalom to vyšlo do 200€
Môžem povedať že zatial som s ním spokojná a odporučujem takým čo fotia čiste pre zábavku a nechcú si kúpit zrkaldovku za 700€.
V komentáre mi môžete dať vedieť či sa vám moje darčeky páčia/ aké dostávate vy/ aké by ste chceli. Bola by som veľmi rada, a hlavne by som mala inšpiráciu na ďalšie narodky/Vianoce :)

Love u guys :* (realy)! Bye!
KATE

Čo môžeš urobiť dnes, môžeš urobiť aj zajtra...

15. října 2013 v 17:53 | KATE
Témou týždňa je "Prokrastinace". (slovensky Prokrastinácia)
Ide o psychickú chorobu odkladania povinností, úloh atď atď.
Možno sa teraz každý z Vás zhrozí. Ach jaj! Vaď aj ja si odkladám veci! Hej hej. Ale je rozdiel medzi lenivosťou (môj prípad) a chorobou. Aby sme si to v hlave urovnali zopár viet o Prokrastinácí z WIKIPÉDIE.
Prokrastinácia (z latinského pro crastinus - na zajtrajšok) je označenie pre chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr (na zajtra). Treba však podotknúť, že ide o psychickú záležitosť, na rozdiel od lenivosti, ktorá je fyzická.
Ide o problém napr. vysokoškolákov a ďalších, ktorí nie sú vonkajším prostredím nútení organizovať si svoj čas. Postihnutý má vo zvyku tráviť čas nepodstatnými činnosťami, ako sú napríklad surfovanie po internete, pričom dôležité úlohy odkladá na neskôr.
Dôsledkom sú stres, pocity viny a vlastnej neschopnosti, čo vedie k ďalšej prokrastinácii.

Človek ktorý trpí touto chorobou je podľa mňa dosť smoliar. Ide o to, že si vždy odloží veci na neskôr, potom na neskôr a tak až do nekonečna. Určite to ovplivňuje aj život toho človeka. Napr. má v práci nejakú prácu ale stále si ju odkladá až kým sa nadriadený nenaštve a nevyhodí ho.
Som rada že ja, trpím iba ak tam veľkou lenivosťou ktorú viem hravo poraziť. A keď sme už pri tom, bye, musím sa ešte drviť chémiu.
KATE